Ľahko a v pohode

Pre tento spôsob sa stvoril názov zónové upratovanie. Úplne vystihuje podstatu tejto jednoduchej metódy - byt alebo dom si rozdeľte na jednotlivé zóny. Každú z nich potom upratujte v konkrétny deň. Kľúč spočíva v tom, že upratujete každý deň len niečo a nepotíte sa pri zdĺhavom generálnom upratovaní. Namiesto neho sa môžete venovať tomu, čo máte skutočne radi: byť s rodinou alebo jednoducho odpočívať. Pred Vianocami zvlášť.

Ako začať? Najprv si vytvorte vlastný plán. V pondelok upracte obývačku, v utorok spálňu, v stredu kuchyňu, vo štvrtok kúpeľňu a v piatok predsieň a toaletu. Je to iba na vás. Pokiaľ trávite cez víkend čas hlavne v kuchyni a v obývačke, zaraďte ich do upratovacieho plánu naopak až na koniec pracovného týždňa. Zvoľte si vlastný systém a zóny si určite podľa seba. Napíšte si tiež zoznam konkrétnych činností, ktoré chcete v každej zóne urobiť (utriem prach, vysajem koberčeky, upracem šuflíky…). Svoj domov poznáte najlepšie.

Praktické je upratovať od jedného kúta k druhému. Umývanie podlahy nechajte až na záver. Osvedčenou pomôckou pri zónovom upratovaní je tiež upratovací košík alebo čokoľvek, do čoho uložíte čistiace prostriedky, lufy, kefy a všetky pomôcky, ktoré používate. Pri upratovaní vám budú hneď po ruke a vy ušetríte ďalší čas. Upratovaniu jednej zóny potom venujte napríklad len pol hodiny.

Cvik robí majstra

Plán prispôsobte svojim zvyklostiam a držte sa ho. Najmä na začiatku vám to veľmi pomôže. Až si za pár týždňov schému osvojíte, stane sa úplnou rutinou.

Dôležité sú aj miesta, kde sa nakopí viac vecí za deň. U niekoho je to botník v predsieni, u iného barový pult v kuchyni, inde treba komoda na chodbe. O tieto miesta sa postarajte vždy večer. Ráno budete vstávať do uprataného. Tento krok šetrí ďalší čas a výsledok vám zlepší náladu hneď na začiatku ďalšieho dňa.

Človek, priestor a čas

Viete, že zhruba polovicu toho, čo doma máme, v skutočnosti nepoužívame? Výhodou zónového upratovania je, že máte doma poriadok takmer neustále a upratovaniu pritom venujete minimum času. Počas neho navyše môžete zistiť, že máte doma veci, ktoré už nepoužívate alebo ich nechcete. Vhodným spôsobom sa ich zbavte – darujte ich v rodine, ponúknite susedom alebo predajte. Upratovanie totiž súvisí aj s tradičným čínskym učením Feng Shui. Práve práca s vecami, ktoré už nemajú v našom domove miesto, je jedným zo základných prvkov prístupu vedúceho k harmónii vnútri aj vonku.

Krajina galského kohúta je pevne spojená s pestovaním voňavej levandule a lavandínu. Spoločnosť France Lavande z La Grange des Meuniers tu destiluje našu stálicu – Esenciálny olej BIO Lavandin. Francúzske družstvo funguje takmer 40 rokov v srdci Provence, kde zbiera modrú úrodu od stoviek pestovateľov rešpektujúcich životné prostredie. Ako oslavuje Vianoce na Azúrovom pobreží nám napísala Shannon Mérager.

„V Provence máme niekoľko tradícií. Myslím, že tie, ktoré nás najviac charakterizujú, sú provensálske jasle. Ako poľnohospodárske družstvo máme radosť, že uprostred týchto jaslí nájdeme levanduľové polia a levandule. Provensálske tradície dopĺňa aj ochutnávka trinástich dezertov. Ide o ľubovoľnú kombináciu a jediné, čo sa musí dodržať, je ich počet.”

„Milujeme sledovanie vianočných filmov – pod dekou, s horúcou čokoládou a croissantom. V rodine sa vždy pripravuje vianočná večera. Na slávnostnom stole je losos, foie gras, nadívaný moriak, horúce víno a Yule log. Ide o roládu, ktorej základom je ľahké nadýchané cesto a čokoládový maslový krém. Roládu zdobíme konármi stromov, rôznymi bobuľami alebo hubami vyrobenými z pusiniek či marcipánu.”

„Vianočné darčeky si dospelí otvárajú 24. decembra o polnoci a deti 25. decembra ráno. Pod stromček dávame pomaranče, ktoré symbolizujú zimné slnko. Pre Santa Clausa nechávame na stole niečo dobré: mlieko, čokoládu, croissant, briošku alebo čokoládovú rolku zvanú pain au chocolat. Nechýba ani hrozienkový šnek alebo Le Palmier, lístkové cesto v tvare srdca s karamelovým cukrom.”

„S priateľmi a rodinou organizujeme súťaž o ´najškaredší vianočný sveter´. V každom meste sa organizujú trhy s vianočnou výzdobou, tradičnými nápojmi a slanými aj sladkými pochúťkami. Pre deti nechýba ani Santa Claus. A aká je naša tradičná vianočná skladba? Predsa 'Petiť Papa Noël' od Tino Rossiho. Prajeme vám Joyeux Noël et bonne année – Veselé Vianoce a šťastný nový rok!”

A ako vyzerajú Vianoce vo Včelobale? Táto malá sympatická spoločnosť, ktorá sídli v Marianke neďaleko Bratislavy, nám dodáva 100% prírodné ručne vyrábané obaly na potraviny. V našom e-shope ich nájdete ako voskované obrúsky. Počas sviatkov na Slovensku sa rozhovorili Martin s Martinou, ktorí za týmito produktmi stoja.

„Na Slovensku sme boli počas Vianoc zvyknutý na snehobielu nádielku. Vďaka otepľovaniu to však už nie je v našom regióne samozrejmosť. Čas sa aj tak vždy tak záhadne zastaví a my si môžeme vychutnávať to čaro týchto sviatkov. V každej krajine sa určite dodržiavajú zvyky a tradície. Aj naše staré mamy nás ich naučili. Napríklad vkladať kapriu šupinu pod ubrus na znak hojnosti – to robí Martin vždy keď má kapra, aby mala rodina šťastie na korunky. Aby bola rodina zdravá, na stole nesmie chýbať cesnak. Rozkrojenie jabĺčka priečne na polovicu zas vykúzli krásnu hviezdu a tím zabezpečí zdravie a šťastie celej rodine. Ak sa v jabĺčku objaví v strede kríž, znamená to chorobu alebo smrt. “

„Pri stole nesmie chýbať jeden tanier navyše. Predstiera sa pre náhodného hosťa. Ide o symbol spolupatričnosti a milosrdenstva. Týchto tradícií má Slovensko dosť veľa a každým regiónom sa jemne mení. Pred štedrovečernou večerou sa celý deň pôstime a teda prvé jedlo, ktoré zjeme, je až slavnostná večera. Začať jesť môžeme, až keď sa zjaví na oblohe prvá hviezda. Od stola sa neodchádza. Je to tiež jeden zo zvykov a tak je potrebné mať všetko blízko.“

Inak to nie je ani u nás. Vianočné ozdoby na stromčeku ladia s interiérom a nechýbajú na ňom aj ozdoby spred niekoľkých desiatok rokov, ktoré sa fúkali zo skla a pripomínajú nám detstvo. Adventný veniec má tie najdlhšie horiace sviečky aké sa dajú zohnať. Na bráne visí ozdobený veniec a na dome blikajú svetielka.

Večera sa nesie v tradíciách pospájaných naprieč Slovenskom, pretože sme z jeho rôznych kútov. Začíname oblátkami, ktoré pečieme podľa receptu starej mamy a potierame ich medom od včelára spod Tatier. Ako predjedlo máme opekance / bobaľky, ktoré sa podávajú buď na sladko s makom alebo na slano s tvarohom. Do tradičnej kapustnice s krúpami a smotanou dávame vlastnoručne nasušené dubáky, ktoré sme na jeseň nazbierali v spišských lesoch. O zemiakovom šaláte a vyprážanom kaprovi snáď písať ani nemusím. Ibaže kapra zvykneme nahradiť aj inou rybou či mäsom, aby sa ulahodilo každému podľa chuti. Z dezertov nesmie chýbať metrový koláč, ktorý má niekedy aj dva metre a pijeme domáci vaječný likér miešaný podľa receptu mojej babičky. Po výdatnej večeri si rozbaľujeme darčeky.

V časoch, keď sme vianocovali aj s deťmi, ktoré boli v rodine a pochopiteľne za tie roky dospeli, to bola oveľa väčšia zábava. Vyhnať ich večer na prechádzku von do zasneženej zimy a v chvate postaviť veľký vianočný stromček, bol niekedy heroický výkon. Od radosti výskajúce deti, s vyštípanými lícami od mrazu, ešte zababušené v čiapkách, šáloch a palčiakoch, sme presvedčivo namotávali, že ten stromček doniesol Ježiško spolu s kopou tajomne zabalených darčekov, ktoré sa občas pod neho nezmestili a tak sme ich roztrúsili po zákutiach domu a po večeri sa hrali zima – teplo. Deti sú tie, ktoré dokonale ozrejmujú význam týchto sviatkov. Ich radosť a bezprostrednosť je nepopierateľná a hlavne ich všímavosť. Raz pred Štedrým večerom nedočkavo vytiahli von jedného zo starších detí von na prechádzku so slovami: „Poďme už! Chceme urobiť dospelákom radosť, aby stihli postaviť stromček a pobaliť darčeky a keď sa vrátime, budeme sa tváriť, že si myslíme, že ich akože doniesol Ježiško :o).“